.keď zostarnem & kockovaná sukňa

Vždy som prechovávala voči starým ľuďom úctu. Vážila som si ich skúsenosti a múdrosť. Istý čas by som si nedovolila nikomu staršiemu odporovať, no čím viac dnes vnímam okolie, tým väčšmi sa mi potvrdzuje, že nie každý starý človek si úctu zaslúži. Teda, nechápte ma zle, vždy sa snažím byť úctivá voči všetkým ľuďom, s ktorými komunikujem. No podľa mňa si úctu zaslúži len taký človek, ktorý je ohľaduplný a empatický k druhým ľuďom. Človek, ktorý má rozhľad a sedliacky um. A vôbec pri tom nezáleží na veku…

Viete, ja som si to vždy tak predstavovala, že keď zostarnem, život ma naučí. Naučí ma komunikovať s ľuďmi, odhadnúť, kedy je vhodné niečo povedať a kedy je lepšie mlčať, spoznať hranicu, ktorá sa neprekračuje a byť ohľaduplná práve vtedy, keď je to potrebné. Ale na základe posledných skúsenosti mám pocit, že takýto moment nikdy nebude.

Staroba

Zdá sa mi, že tak, ako sú decká v dnešnej dobe drzejšie, rovnako to platí aj u starých ľudí. Kedykoľvek niekoho stretnem na zastávke, v električke či v obchode, musí im patriť svet. Musí o nich každý vedieť, permanentne sa potrebujú nad niečím či niekým rozčúliť a neustále si hundrú popod nos. Ja by som si to za normálnych okolností ani nevšímala, veď každý sme nejaký, ale v poslednej dobe sa okolo mňa koncentrujú nejako veľa! (: Na jednej strane ich chápem. Život dokáže byť únavný a čím má človek viac rokov, tým intenzívnejšie to pociťuje. No v akomkoľvek veku platí, že by sme sa k iným mali správať tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám.

Síce sa mi táto historka stala ešte vo februári, s niečím podobným sa stretávam stále. Čakám v Bratislave na električkovej zastávke. 5ku vynechám, lebo tá je príliš vysoko a s kufrom by som sa do nej „nevytrepala“. Prichádza trojka, nový model električky, je pomerne nízko. Tak teda nastupujem a dvere pípajú. Pod ľavou rukou držím notebook v obale, medzitým si označujem lístok. Na pravom ramene mi visí veľká taška, má tradične asi 8kg. Kolenami držím kufor, aby niekoho neprizabil, snažím sa nájsť si stabilnú polohu. Ostávam tesne pri dverách, o zastávku totiž vystupujem. V poslednej sekunde nastúpi do električky stará tetuška.

Električka sa rozbieha, teta mi fučí do ucha. Medzi mnou a pánom na druhej strane dverí je miesta pre troch, takže ma môže pokojne obehnúť. Ale tetuška nie. Zviera tyč na držanie, na rukách jej nabiehajú od nervov žily, fučí ďalej. Čaká, že pustím všetky veci, odstúpim a nechám ju prejsť. Pozriem na ňu a potrasiem hlavou, že sa, bohužiaľ, neposuniem, keďže som „obvešaná“ ako vianočný stromček. Tetuška stále zlostne zviera spodnú peru, zatína zuby a krúti hlavou. A ja sa len čudujem, že každý stále hovorí o tom, ako sú mladí ľudia bezohľadní…

Ani neviem, prečo sa nad tým vzrušujem. Asi som mala potrebu „vykecať“ sa vám. Takýchto ľudí už asi nezmením a ostáva mi dúfať, že raz neskončím rovnako. Pokiaľ by mi to aj hrozilo, verím, že si to včas uvedomím a spomeniem si práve na tento článok. 🙂

Outfit

Ja viem, že skoro pri každom outfite Vám napíšem, že tá a tá vec je najnovšie moja srdcovka, ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Mám veľké srdce a veľa sa mi do neho zmestí, darmo…(: Dnes je však mojou srdcovkou celý tento outfit. Keby som mohla, chodím v ňom deň aj noc, tak som si ho obľúbila! Pohodlný a chic, zároveň jednoduchý  a nadčasový. Síce odzrkadľuje aktuálne trendy, s menšími obmenami sa bude dať nosiť aj o pár rokov. Cítim sa v ňom skvelo, najmä teda v tej sukni, ktorá vyzerá dobre aj k teniskám.

Odo mňa je to dnes všetko, prajem Vám pekný stred týždňa!

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Peter Antal

Topánky: F&F (aktuálna kolekcia), Sukňa: Romwe (už vypredaná, podobná v čiernej tu a v červenej tu), Blúzka: z trhu v Targu, Kabelka: PFB // Weekend Max Mara Eurovea, Náušnice: Dominika Gulden, Hodinky: Timex, Okuliare: Reserved