.hanbím sa… & šatová

0 Flares 0 Flares ×

V prvom rade sa hanbím za to, že tu už takmer týždeň nič nepribudlo! Tento článok som mala v pláne pridať ešte minulý týždeň, no akosi mi to časovo (či organizačne) vôbec nevychádzalo. Sama pre seba mám také pravidlo, že pokiaľ by mal mať text článku menej než dva odstavce, radšej ho nechám dozrieť a publikujem ho neskôr. Jasné, neprečítate si tu nič veľké a prevratné, na druhú stranu, určite by som so sebou nebola spokojná, ak by som vám tu len okomentovala outfit tromi riadkami a poslala vás pozrieť si fotky. Aj keď sú podstatnou časťou blogu, ja sama rada navštevujem práve také blogy, na ktorých si aj niečo prečítam. Milujem krásne a inšpiratívne fotky, no ak sa na blogu nenachádza text, stráca to pre mňa význam. Články vôbec nemusia byť dlhé, no mám rada, ak môžem „nahliadnuť do hlavy“ autora či autorky, ak ho môžem „spoznať“ a nájsť sa v jeho slovách. Myslím, že je fajn vedieť (či prečítať si), že človek nie je sám a že na svete existuje rovnaká krvná skupina.

Určite ste si všimli, že sa počas letného semestra moja blogová aktivita trochu preriedila. Uvedomujem si to a priznám sa, že ma to hnevá. Mám totiž „predfotených“ veľké množstvo (pre mňa) krásnych fotiek, no nestíham k nim písať články, takže mi akosi stoja v medzipriestore. Okrem toho, v hlave sa mi hromadia nápady, čo všetko vytvoriť, ale keďže mám ešte nejaké nevybavené veci, nedokážem sa pohnúť ďalej a stojím na jednom mieste. Ja vlastne ani neviem, čím to je. Nezdá sa mi, že by bola škola zrazu náročnejšia, rovnako nemám pocit, že by som bola menej aktívna. Len mi tie dni akosi rýchlejšie ubiehajú a ja nezvládam ich tempo. Dokonca zanedbávam už aj cvičenie, čo beriem ako varovný signál, že čosi nie je tak, ako by byť malo.

Každopádne, verím, že od budúceho týždňa sa všetko vráti do starých koľají a ja začnem s koncom semestra fungovať v režime, ktorý mi bude viac vyhovovať. Tento rok som totiž mala pocit, že sa strieda len škola-spánok a ak berieme do úvahy skutočnosť, že som sa až toľko podstatného nenaučila, v konečnom dôsledku bol celý ten kolotoč mierna strata času. No nezatracujem, možno si o pár mesiacov či rokov poviem niečo iné, keď si spomeniem na Birmighamskú školu alebo 25 charakterových vlastností kvalitného žurnalistu….

Hanbím sa…

Keď šoférujem, strašne dobre sa mi rozmýšľa. Myšlienky mi lietajú kade-tade a po dlhej ceste prídem vždy zresetovaná a s čistou hlavou. (Na sedadle spolujazdca zvyknem veľmi rýchlo zaspať, takže v tom prípade to neplatí. :D) A tak mi pri tom „dumaní“ minule napadlo, či existuje v mojom krátkom živote niečo, za čo sa vyslovene hanbím. Postoj, konanie, správanie, zážitok – prosto niečo, čo by som si v živote už nezopakovala a čo by som rada napravila. Alebo niečo, čo by som rada zmenila či vylepšila. Myšlienky si teda trepotali krídlami a prišla som na to, že je toho dosť. Hovorí sa, že v živote by človek nemal ľutovať nič z toho, čo urobil a tiež, že je dôležité pozerať sa vpred. Ono sa však toho nahovorí…

Síce nie sú veci, ktoré by som vyslovene ľutovala, sú však také, ktoré ma ťažia. A pokiaľ sa s nimi dokážem vysporiadať, dýcha sa mi lepšie. Nebudem vám ich tu vypisovať, ale o niečo sa s vami predsa len podelím.

Ľudia

Azda najviac sa hanbím za to, že som si nie vždy dala záležať na tom, akých ľudí mám okolo seba. Niektoré veci sa predvídať nedajú, no keď niekoho vnímate ako priateľa, akosi si neuvedomujete, že na vás môže parazitovať. Často to človek vidí až vo chvíli, keď sa stane niečo zlomové a cesty sa rozídu. Každý sme iný a aj priateľstvo, rovnako ako vzťah, potrebuje dávku rešpektu a trpezlivosti. No reálne, prečo by sme mali byť priatelia s ľuďmi, ktorí si na nás spomenú len vtedy, keď niečo potrebujú? Na druhú stranu, hanbím sa aj za seba, pretože sú ľudia, ktorých som zo života „vytesnila“ práve na úkor ľudí, ktorí o moje priateľstvo vlastne nikdy nestáli. A práve tí, ktorých som vytesnila, mi teraz najviac chýbajú.

Nie

Hanbím sa aj za to, že neviem povedať nie. Ak ho náhodou poviem, tak sa následne hanbím za to, že som ho povedala. Sem-tam sa mi to podarí povedať už aj bez následných výčitiek voči sebe samej, no poväčšine naozaj trpím. Nebolo to tak vždy. Mám pocit, že keď som bola mladšia, dokázala som byť viac drzá. Teraz sa snažím byť tolerantná a empatická (čo mi tiež nie vždy úplne ide, priznávam) a niekedy mi to reálne škodí. Pri niektorých prosbách sú tie tri písmenká úplne začarované a ja ich jednoducho nedokážem vysloviť. Najhoršie je to vtedy, keď ma o niečo požiada niekto známy. Slovo „NIE“ je v takom prípade horšie než nadávka. Nechcem sa tu ľutovať a prezentovať „aká som ja dobrá duša“, ale veď to určite tiež poznáte. Neviem, či to prichádza vekom, či to musí mať človek v sebe, či sa mi musí stať niečo zlé a ja kvôli „áno“ padnem na ústa, no dúfam, že čoskoro prídem na to, ako nad tými troma písmenkami zvíťaziť.

Influ…čo?

 A ešte sa hanbím za slovo „influencer“ a fakt, že ma niektorí ľudia k tejto skupine zaradzujú. Samotné slovo mi trhá uši a naozaj som voči nemu skeptická. Viem, aj ja používam v textoch anglicizmy a slang, ale influencer je už aj na mňa veľa. Najhoršie je, že sú ľudia, ktorí sa týmto titulom verejne prezentujú a pokladajú ho za svoju prácu. Dokonca som videla Instagramové profily, ktoré majú toto slovo v popise. Viete, ja nechcem nikoho uraziť, ale naozaj si nemyslím, že fotiť sa o zrkadlo či pridať 6 selfie fotiek za sebou s nacvičenou „pózou“ v tvári je niečo, čo dokáže iných ľudí ovplyvniť. A už vôbec to pre mňa nie je status, ktorým by som sa chcela pýšiť. Sú ľudia, ktorí nad fotkami a obsahom „makajú“, vymýšľajú stále niečo nové, iné, neokukané. V ich prípade som ochotná slovo influencer akceptovať – aj keď, takíto ľudia už majú istú dávku sebareflexie a sú si vedomí, že toto slovo je ako „popis práce“ nezmysel.

Ja sama sa ako človek, ktorý dokáže niekoho ovplyvniť, necítim a ani som sa nikdy necítila. Vždy mi ťahá kútiky úst, keď ma tak niekto označí. Možno je „chyba“ vo mne, že tento internetový priestor neberiem až tak vážne. Že je to pre mňa skôr relax, inšpirácia a impulz skúsiť niečo nové a učiť sa, než priestor, v ktorom budem niekým manipulovať a pokladať ho za človeka, ktorý ma obdivuje. Pretože nič také nie je. Môžem vás inšpirovať, usmerniť, môžme sa cítiť ako spriaznené duše, môžme sa navzájom zabávať, podporovať, radiť si. Ale nič také ako influencer pre mňa neexistuje. Verejne známa osoba? To je pre mňa Milan Lasica, Petra Toth, Fero Mikloško, Mirka Partlová alebo Milan Kňažko, no určite nie slečna/pani, ktorá má na Instagrame desaťtisíc sledovateľov. Ale tuším som sa už nechala uniesť…

A na čo som hrdá? To vám napíšem niekedy nabudúce. 🙂

Šatová

Ja a šaty – to je láska už od útleho veku. Krátke, dlhé, úzke, široké, dievčenské, ženské, farebné či jednoduché, vždy mali a majú v mojom šatníku miesto. Mala som obdobia, kedy som nenosila nič iné než šaty. Zbožňujem, aké sú pohodlné, variabilné a jednoduché na kombinovanie. S príchodom leta sa frekvencia, kedy ich nosím, rapídne zvyšuje a hádam, že posledné dni som na sebe nič iný kúsok oblečenia ani nemala. Vekom sa však moje preferencie menia. Kým kedysi mi bolo jedno, či sú krátke alebo dlhé, dnes som na ich výber omnoho náročnejšia.

Keď som bola mladšia, v obchodoch som často hľadala aj šaty v párty štýle. Krátke, úzke, s flitrami. Čím bláznivejšie, tým lepšie! Dnes milujem pohodlie, voľnosť a materiál, na ktorý sa môžem spoľahnúť. Spomínané „párty“ kúsky si dnes kúpim už len výnimočne. Krátke šaty dnes nosím pomenej, úplne najviac si užívam „midi“. V tomto outfite mám však na sebe krátke šaty a neviem si ich vynachváliť! Tento „tehotenský“ strih ma baví už niekoľko rokov a vždy sa poteším, ak nájdem v obchode také, ktoré sa mi páčia, práve v tomto strihu. Našla som ich v Zare pár dní predtým, než sme odchádzali do Chorvátska a bolo mi jasné, že ich hneď aj zbalím do kufra. Predávajú ich ešte v modrej farbe a ja ich vrelo odporúčam každej milovníčke jednoduchých letných outfitov – stačí k nim pridať sandálky, kabelku a je hotovo! Všetko ostatné spravia za vás. 🙂

Prajem vám peknú druhú polovicu týždňa.

 

Foto: Peter Antal

Šľapky: Pull & Bear, Šaty: ZARA, Klobúk: H&M, Kabelka: Answear, Náušnice: Dominika Gulden, Hodinky: Daniel Wellington, Náramky: Primark, Lindex, Prstienky: Pandora, Okuliare: Gate

Love, peace and fashion

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *