.ako vznikajú fotky na blog? & káro

0 Flares 0 Flares ×

Za tie roky, čo blogujem, mám už takú „deformáciu“. Fotíme veľa a často, najčastejšie s mojím Peťkom, ktorý (takmer) vždy ochotne splní moje požiadavky. Mám „nacvičené“ nejaké pózy, Petrík vie, ktoré uhly a svetlo vyzerajú najlepšie a tak sa spolu nejako dopĺňame. Po fotení si pretriedim fotky, upravím ich podľa toho, ako sa mi práve páči a po istom čase „putujú do sveta“. Vždy sa snažím, aby outfit vizuálne korešpondoval s prostredím, prípadne, aby všetky objekty na fotke nepôsobili rušivo. Niekedy hľadáme správnu lokáciu niekoľko desiatok minút, inokedy to dáme na prvý šup.

Najideálnejší scenár je taký, že fotky vznikajú spontánne počas potuliek mestom a keď vidíme niečo pekné, pristavíme sa a využijeme čaro danej lokality. To sa však stáva primárne počas cestovania, keďže po Bratislave a Poprade sa väčšinou bezcieľne nepotulujeme. V takomto prípade zvykneme to, čo mám v daný deň na sebe, odfotiť pomedzi povinnosti. Samozrejme, na blog nefotíme každý a jeden outfit – zvyknem vyberať také, v ktorých mám nejaký kúsok, o ktorom si myslím, že by vás mohol inšpirovať.

Nie každý deň je nedeľa…

Niekedy sa fotky podaria, inokedy nie. Stáva sa, že je zlé svetlo, že outfit na záberoch nepôsobí tak, ako by som chcela, že mi odstávajú vlasy inak, než som zvyknutá, prípadne, že som s tým, ako na fotkách vyzerám, až príliš nespokojná. (Malá miera nespokojnosti je prípustná a očakávaná vždy.) Keď sa objaví niektorý zo spomínaných faktorov, zvyknem ich neuverejniť. Zábery buď prefotíme neskôr v čase, kedy si opäť oblečiem rovnaký outfit, alebo to nechám tak a fotky putujú do priečinku „neuverejnené“. A že už je ich tam pomerne dosť!

Najzvláštnejšie na tom všetko je, že človek sa na fotkách vidí vždy inak, než ho vidí druhé oko či okolie. Kým Peter mi často povie, že: „To je super fotka!“, ja sa často čudujem, čo je na nej super. V tej súvislosti mi napadá, nebolo by skvelé vidieť sa aspoň na jeden deň cudzími očami? Človek by o sebe hneď získal nový obraz a možno by si veľa z nás začalo dávať pozor na veci, ktoré inak neriešime. Tak napríklad, ja strašne nemám rada, ak na mňa niekto „zíza“. Na druhej strane, ten človek si to pravdepodobne ani neuvedomuje a je to preňho prirodzené – tak, ako mne sú prirodzené tri brady, keď sa rehocem alebo tuho rozmýšľam so sklonenou hlavou…

Fotky, fotky, fotečky

Kedysi som zvykla na blog fotiť s viacerými fotografmi. Dnes mi to najviac zo všetkého „klape“ s Petríkom a som najviac hrdá, ako mu to ide! Ako sa dokázal všetko naučiť doslova „šmahom“ ruky len cez moje inštrukcie a usmernenia. Najlepšie na tom je, že to pre mňa nie je tak časovo náročné a môžem si fotky vybrať tak, ako sa mi páči. Keď však môžem fotiť s niekým iným, vždy sa na to teším a som zvedavá na výsledok, keďže fotky vidím poväčšine až vo finálnom stave. Jednou z mojich najobľúbenejších fotografiek je bez pochýb Natálka Jakubcová, ktorá je aj autorkou dnešných outfitových záberov a mnohých iných, ktoré ste už na blogu mohli vidieť.

Fotenia s ňou sú rýchle, vždy stihneme nejakú tú kávu či koláčik a je úžasná aj ako človek. Dnešné fotky mi atmosférou pripomínajú mix Vianoc a Harryho Pottera. Okolo tmavej steny pri Urban House chodievam už štyri roky, no jej čaro som objavila až pár týždňov dozadu, tesne pred týmto fotením. Hneď som Nat posielala fotku so slovami: „Tu fotíme.“ Myslím, že sa k tomuto outfitu hodí dokonale!

Káro

Červené káro si spájam s dvoma vecami – Vianoce a punk. Áno, viem, sú od seba pomerne vzdialené, ale nech robím, čo robím, nemôžem sa týchto asociácií zbaviť. Keď som si obliekala tieto šaty, vedela som, že to punk nebude. No keďže to bolo začiatkom druhého januárového týždňa, tie Vianoce tam predsa len boli. Kárované kúsky nosievam vo všeobecnosti minimálne, no ak nejaký vytiahnem, je to práve v zime. Dnes som skombinovala hneď tri kúsky, ktoré majú károvaný (či károm inšpirovaný) vzor. Hlavnú úlohu hrajú asymetrické šaty, ktoré som doplnila silonkami s detailným károvaným pásom a šálom, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie.

Modrý kabát, ktorý vidíte na fotkách, nosím už niekoľko rokov v rade a vždy, keď ho mám oblečený, nestačím sa čudovať. Kupovala som ho v sekáči a síce ho nosievam každú a jednu zimu, nie je na ňom ani jedna známka opotrebovania. Dokonca ani odtrhnutý gombík! Kiež by bol každý kabát v takejto kvalite…

Mimochodom, chceli by ste článok z môjho pohľadu o tom, ako fotiť, čím fotiť, na čo si dávať pozor či ako pózovať? Už to mám v hlave dlho a myslím, že by sa to niektorým z vás určite páčilo. Samozrejme, nie som profík, ale všetky potrebné základy ovládam a myslím, že vďaka môjmu článku by ste mohli svoje „turistické“ zábery posunúť na nový level. Čo poviete? Niečo pre vás pripravím a snáď čoskoro si to tu budete môcť prečítať. 🙂

Foto: Natália Jakubcová

Čižmy nad kolená: Topánkovo (k dispozícii online v tomto odkaze), Pančušky: Marilyn, Kabát: Mango // Second-hand, Šaty: Romwe (k dispozícii online v tomto odkaze), Sako: H&M, Kabelka: Camelia Roma, Šál: Primark

Love, peace and fashion

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *