.dva (dve) v jednom & „chlpatý“ kabát

0 Flares 0 Flares ×

Musím sa vám s niečím priznať – posledný týždeň mám „alergiu na ľudí“. Teda, nie doslova, ale každý deň ma postretne nejaká zvláštna situácia, ktorá ma následne núti predýchavať a napokon si povedať, že sa predsa nebudem rozčuľovať a stresovať náhodnými okoloidúcimi.

Snažím sa byť ohľaduplná a empatická. Všímať si, čo sa okolo mňa deje a riadiť sa klasickými princípmi, ktoré uľahčujú život nielen mne, ale aj ľuďom okolo. A väčšinou sa mi to darí. Samozrejme, tiež mám dni, kedy mám zlú náladu a interakcia s okolím mi veľmi nejde, ale snažím sa ich eliminovať či „fixnúť“ – napríklad dobrou kávou a koláčikom či rozhovormi s dobrými ľuďmi. Ale za posledný týždeň (či dva) mám s ľuďmi toľko negatívnych zážitkov, až sa niektoré dni bojím vykročiť z domu, aby ma z toho „neporazilo“. Jasné, teraz hyperbolizujem a trochu priťahujem za vlasy, ale niekedy mám naozaj pocit, že je niečo vo vzduchu. Možno to bude tým, že je všade všetkého a všetkých veľa a začínajú tie predvianočné stresy…

Najjednoduchšie veci sú tie najťažšie.

Niekedy sa naozaj cítim divne a rozmýšľam, či je chyba vo mne, v prijímateľovi alebo tak trochu na oboch stranách. Budem ale konkrétnejšia, nech tu nepíšem len inotaje. Napríklad, úplne bežná vec – vojdem do miestnosti, kde je menej ľudí, automaticky sa pozdravím. To isté platí pri pokladni v obchode či na chodbe v bytovke. A minimálne v polovici prípadov sa mi stane, že na mňa ľudia pozerajú ako na zjavenie – prečo sa im zdravím? To sa mi majú akože odzdraviť? Paradoxne, niekedy ostane naozaj len pri tom neveriacom pohľade.

Keď chcem vkročiť do miestnosti či do dverí a náhodou sa stretnem s niekým, kto ide oproti, vždy počkám, kým daný človek vyjde. A akosi automaticky to platí aj opačne – keď vychádzam z dverí či z miestnosti ja, tiež počítam s tým, že ma človek oproti pustí. Veď už odmala do mňa mamina hučala: „Najskôr sa vychádza, potom sa vchádza.“ Ako si však rekapitulujem posledné týždne, hádam, že nie do všetkých to hučala mama rovnako. Hovorím si, že veru škoda, možno by sme vďaka tomu dnes vychádzali z električiek či autobusov ako ľudia…

Ľavá je tá pravá.

Apropo, s tým súvisí aj moje obľúbené: „Chodí sa po pravej strane.“ Či už na chodníku, pri čakaní na semafore alebo pri nastupovaní do autobusu – vždy volím pravú stranu. A viete, ktorú stranu volia ľudia, ktorých denne stretávam? Všetky! Keby sme dokázali chodiť naopak alebo sa roztiahnuť ako chobotnice, stavím sa, že množstvo ľudí by to s nadšením využilo. Keďže chôdza po všetkých stranách ulice je dnes už pomerne bežná, tí, ktorí sa chcú odlíšiť a umocniť celkový efekt, volia ešte príjemné „šťuchanie“ ramenom či rozťahovanie lakťov v prípade, že nie som ochotná uhnúť im z cesty, ktorou chcú práve v danej chvíli ísť aj oni.

Och, ešte si neviem zvyknúť. že ak si v miestnosti plnej ľudí kýchnem, všetci sú ticho! To už sa naozaj hovorí „Na zdravie“ iba vo chvíli, keď sa pozdvihnú čaše? 😉 Ja viem, znie to, že sa teraz sťažujem a som nespokojná so svetom. Ale práve naopak – som viac než spokojná! Len chcem, aby sme sa trochu zamysleli nad obyčajnými vecami, ktoré robíme automaticky, no zároveň nie úplne ľudsky a „správne“. Stačí si predsa vždy spomenúť, ako nás to mama (ne)naučila. 😉

dva v jednom

Dnes mám pre vás opäť dvojitú jesennú inšpiráciu. 🙂 Prvý článok, v ktorom bol kľúčovým módnym trendom geometrický vzor, ste si mohli prečítať tu. Dnes sme sa so Simonkou zladili opäť do geometrie, keďže u oboch zvíťazili bodky, no ďalším spoločným prvkom a kúskom, ktorý počas chladnejších mesiacov obe obľubujeme, je bez pochýb chlpatý kabátik či kožúšok. A keďže sa nám posledné dni radikálne ochladilo, tento článok je tu v pravý čas.

Niektoré už doma takéhoto „chlpáča“ určite máte, takže viete, že je to variabilný a nesmierne pohodlný kus oblečenia. Pre tie, ktoré ho zvažujú, mám len tri slová: Smelo do toho! Ak by som si mala vybrať jeden typ bundy či kabátu, ktorý by som nosila do konca života, bol by to určite chlpatý kabát. Áno, kedysi som si vravela: „Veď to vyzerá ako mop!“ V tom čase som však ešte netušila, ako je v ňom teplúčko a ako sa doň môžem krásne schovať a zabaliť. Okrem toho, dá sa nosiť k teplákom, denimu, šatám či sukni a je vhodný ako na deň, tak aj k večernému párty outfitu.

„chlpatý“ kabát

Ja ho mám doma hneď v niekoľkých farebných verziách, no najpraktickejší je určite krémový a čierny. Tento rok mi pribudol tento v modrej verzii, ale už teraz viem, že ho budem nosiť o čosi menej, než prvé dva spomínané. I keď, táto modrá si okrem ostatných pastelových farieb rozumie aj s vínovou či hnedou…Ak by ste po nejakom pokukovali, určite odporúčam, nech má aspoň minimálne zapínanie – ideálne vo forme háčikov. Videla som, že ich je teraz na online či v obchodoch naozaj veľa a v rozličných strihoch, takže si stačí len vybrať ten „svoj“. Ja osobne mám rada buď strihovo jednoduchšie a kratšie, alebo potom dlhé a s golierom. Je pravda, že postavu trochu rozširujú a pôsobia „mackovito“, na druhú stranu, je v nich naozaj teplo, takže efekt macka je absolútne nepodstatný.

Čo vy? Aký strih či druh kabátu/bundy najviac obľubujete?

Foto: Vladimír Vojtela

Môj outfit

Topánky: Answear (dostupné v tomto odkaze), Šaty: Mango, Kožúšok: NAKD, Klobúk: suvenír z Paríža, Kabelka: TOUS, Hodinky: Daniel Wellington (s kódom “sweetladyDW” máte 15% zľavu)

Outfit Simonka

Topánky: imoda.sk, Sukňa: Answear, Kožúšok: Bershka, Rolák: second-hand Čiapka: H&M, Náušnice: Bershka

Love, peace and fashion 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Snažím sa byť ohľaduplná a empatická. Všímať si, čo sa okolo mňa deje a riadiť sa klasickými princípmi, ktoré uľahčujú život nielen mne, ale aj ľuďom okolo. A väčšinou sa mi to darí.
    Napísala si.
    V priestore, kde sa už toľko veľa dookola rozpráva o udržateľnej móde a o dopadoch fast fashion na ľudí a na prírodu, o dokumente The True Cost, NIE JE MOŽNÉ, aby táto téma niekomu unikla. A tak musí rozmýšľajúcemu človeku napadnúť, aj tomu, čo má fashion rád, aký má vlastne k tomu všetkému postoj blogerka ako ty, čo dookola a donekonečna reklamuje fast fashion?
    Riadny paradox, keď si pozrieš, čo o sebe píšeš vyššie. Dobre, že nemáš tých chlpatých kožúškov desať. Áno, je to tvoja vec a ja ti nezávidím, ale si potom ohľaduplná a empatická a všímaš si, čo sa okolo teba deje? A s prihliadnutím na to, že si influencer?