.cestovateľská láska: Budapešť

0 Flares 0 Flares ×

Schádzame dole kopcom a pred nami sa vynárajú obrovské billboardy. S ich zväčšujúcou sa hustotou sa násobí aj chvenie v mojom bruchu, sme blízko. Túto cestu poznám, šli sme ňou už neraz. Od nášho budapeštianskeho dobrodružstva nás delí len pár kilometrov a ja sa už neviem dočkať. Peter mlčí, pery má pevne zovreté a mne je jasné, že to v tomto prípade znamená sústredenie sa. Keď si všimne, že naňho pozerám, jemne sa pootočí a potmehúdsky sa usmeje. Vie, že nám bude dobre.

Míňame svetelné križovatky so žobrajúcimi ženami, ktoré sú pokrivené, až mi stisne srdce. Keď však na nasledujúcich dvoch zbadáme na vlas rovnaký úkaz, trošku ochladnem – vyzerá to na členky žobrajúceho gangu. Takých je v Budapešti veľa. Aj ľudí bez domova. Spia v podchodoch, na ulici, pri vstupoch do metra, vo vchodových dverách. My sme videli poväčšine len slušných a tichých. Sedeli na svojom „kúsku šťastia“ v podobe matraca a hrali karty so susedom s podobným či rovnakým „šťastím“. Bolo mi ich ľúto, videli sme ich na každom kroku. Ak je človek veľmi citlivý a empatický, neraz pustí slzu. To len tak, ako „odbočka“ od mojej hlavnej dejovej linky. Nech viete, na čo sa pripraviť…

Budapešť

Prechádzame cez most a navigácia hlási odobočiť doprava. Od nášho (aspoň z fotiek) chutného apartmánu nás delia už len dve zákruty. Parkujeme v parkovacom dome hneď oproti, z kufra vyberáme mojich tisíc vecí a cupitáme k vchodovým dverám. Podľa inštrukcií od majiteľky bytu zadáva Petrík kód a ja si medzičasom všimnem tabuľku, ktorá označuje hostel nachádzajúci sa v rovnakom vchode. Snáď tu nebude príliš hluk…

Bytový dom vyzerá presne tak, ako som si ho predstavovalo, dokonca ešte o čosi lepšie. Tradičný, okázalý, na pohľad či pocit studený a s množstvom detailov. V strede budovy stojí majestátna kamenná fontána, okolo ktorej sa týči päť poschodí bytov s pavlačami. Hneď mi napadne, či takto vyzerajú aj byty v úplnom centre Bratislavy… Vchádzame do starého železného výťahu a smerujeme na najvyššie poschodie. Byt po pravej ruke bude na pár nocí náš. Tak veľmi som sa na tento víkend tešila!

Istoty.

Som tak trochu „podivín“. Milujem dobrodružstvo, spoznávanie nových kútov sveta (či domova) alebo objavovanie nových chutí. Zároveň mám však rada určitú istotu. V zmysle, že viem, že existujú miesta, vône či jedlá, ktoré sa nemenia. Že vždy, keď sa k nim vrátim, budú pre mňa znamenať rovnako veľa. Že zážitky, ktoré sa mi s nimi spájajú, nevyblednú. Že budú chutiť či voňať rovnako dobre ako naposledy, že ich budem mať rada rovnako ako minule a že mi bude rovnako dobre ako stále.

Jednou z mojich istôt je aj Budapešť. Viem, že toto mesto ma nikdy nesklame, že je tu stále čo obdivovať a že sa tu budem cítiť dobre za každých okolností. Ani celkom neviem, kedy a čím si ma získala, no bez zaváhania ju nominujem do mojej top trojky obľúbených miest. Mám rada Prahu, mám rada aj Viedeň, no Budapešť má úplne inú, pre mňa omnoho silnejšiu a intenzívnejšiu iskru! Keby som vedela po maďarsky viac než „új“, „kijárat“ a „Csak a Discovery Channel műsorán“, ihneď sa sťahujem. Je lacná, ľudia sú tu srdeční a vľúdni a v každých druhých dverách je podnik, z ktorého padám na zadok a moje chuťové poháriky sa roztápajú blahom.

„Motačky“ a iné túlania sa

Veľkonočný výlet bol celkom spontánne rozhodnutie. Ešte začiatkom roka sme sa so Simi a Vladkom rozprávali, že by sme tu spolu počas marca skočili. Napokon to však padlo a ja som to s Peťkom neriešila. Keď som však bola s maminou a Jurkom dva týždne dozadu v Londýne, Peťko navrhol, aby sme si na víkend odskočili za hranice vo dvojici. Povedať nie neprichádzalo do úvahy, takže som to brala ako hotovú vec. Priznám sa, že som sa najskôr trochu bála, že bude všetko zavreté a my budeme okrem prechádzok sedieť na byte, Petrík ma však ubezpečil, že mesto bude aj napriek sviatkom fungovať normálne. A tak sme sa pobalili a vyrazili.

V Budapešti som už niekoľkokrát bola, no vždy sa do nej rada vrátim. Nádherné centrum, historické lokality, jedinečné pamiatky. A veľa výborného jedla. Okrem iného je tu množstvo nádherných uličiek, ktorými sa stačí len jednoducho túlať a človeku je dobre. Teda, pokiaľ je nenáročný. No úprimne, mne to úplne stačilo a bolo mi nie dobre, ale fantasticky…

Ani tento raz sme to s mestskou turistikou nepreháňali a dali skôr pozvoľné „gastro“ tempo. A.k.a. cieľom bolo poväčšine dostať sa do nejakého dobrého podniku a po ceste si poobzerať, čo nás zaujme. Známu Veľkú tržnicu sme tento raz nestihli, no aspoň sme sa prešli po nábreží k Liberty Bridge, ktorý je hneď pri nej. Aj napriek silnému vetru a množstvu turistov sa nám podarilo „vyšplhať“ sa na moju obľúbenú Fisherman’s Bastion a poobdivovať rozprávkovú strechu na Mátyás-Templom. Nechýbala poriadne dlhá prechádzka okolo parlamentu či túlanie sa židovskou štvrťou. Pôvodne sme mali v pláne aj tradičné kúpele, no po prečítaní nelichotivých recenzií sme to prehodnotili a skúsime to možno niekedy nabudúce.

Na moje prekvapenie bolo v meste ešte viac ľudí, než pri našej poslednej návšteve. Očividne mali rovnaký nápad, a síce stráviť sviatky mimo domova, ako my. Takmer všetky podniky boli otvorené a mesto žilo ako v bežný pracovný deň.

Ubytovanie, parkovanie a iné radosti

Náš AirBnB byt bol prekrásny. Vysoké stropy, klasická drevená podlaha, malý chutný balkón a štýlové zariadenie. Majitelia sú architekti, čo bolo cítiť v každom kúte bytu. Aj napriek mojej prvotnej obave, že tu bude kvôli hostelu a polohe hlučno, mali sme sa tu výborne.  Ako som už písala, auto sme nechali v parkovacom dome oproti bytu. Takéto parkoviská sú takmer po celom centre a nie je problém nechať tam auto aj niekoľko dní.

Celodenné parkovanie vychádza na cca. 20€, čo je vzhľadom na to, že auto je chránené a strážené, prijateľná suma. Na ulici sa dá počas víkendov parkovať zdarma, no takto je to podľa mňa istejšie a bezpečnejšie. Podniky, ktoré sme navštívili (alebo sme chceli navštíviť), som spolu s fotogenickými miestami vložila do mapy, ktorú si môžete pozrieť z pohodlia domova a využiť ju pri prípadnej návšteve Budapešti. Asi nemá veľmi zmysel rozpisovať sa o nich bližšie, pretože z mojej skúsenosti je takmer každý podnik s jedlom, koláčmi či kávou skvelý. Aj keby ste len náhodne zabdlúdili do nejakej uličky, verím, že budete odchádzať s nadšením a plným bruchom.

Takmer všade je možná platba kartou, neváhajte ju využiť – platiť v € sa dá na mnohých miestach tiež, no vychádza to o dosť drahšie. Keď chcete forinty, určite si nemeňte €. Je lepšie vybrať peniaze kartou priamo z bankomatu a vyberať ich „without conversion“ – t.j. bez výmenného kurzu, ktorý ponúka bankomat. Ten je často omnoho vyšší, než vám v skutočnosti stiahne banka, takže sa nenechajte oklamať. Toto „pravidlo“ sa mi potvrdilo zatiaľ pri všetkých cestách, tak to len ako taká malá rada odo mňa, pretože množstvo ľudí to nevie a zbytočne strácajú peniaze tam, kde nemusia.

Naša nasledujúca zastávka bude (snáď) o mesiac Edinburgh. Medzičasom však ešte pridám aj sľúbený článok z Londýna a tiež niekoľko outfitových článkov, ktoré mám už týždne pripravené. 🙂 Odo mňa je to dnes všetko, pokojne sa pýtajte, ak máte nejakú otázku a teraz vás už nechám dopozerať si fotky. Majte sa pekne!

Foto: Peter Antal & ja

Popis outfitov:

Žltý kabát: Reserved, Kvetinový komplet: VILA // Answear (sako k dispozícii online tu & nohavice k dispozícii online tu), Kabelka: Primark, Náušnice: Forever 21

Ružová kvetinová bunda: Romwe, Džínsy: Mango, model KIM // Answear (k dispozícii online tu), Košeľa: Mango // Answear (k dispozícii online tu), Kabelka: TOUS, Topánky: Trussardi // Answear, Klobúk: suvenír z Londýna

Kvetinové kimono: Romwe (k dispozícii online tu), Blúzka: Forever 21

Sukňa s perličkami: Chicwish (k dispozícii online tu), Top s perličkami: Chicwish (k dispozícii online tu), Kardigán: F&F, Kabelka: Tous, Topánky: Baťa, Čelenka: Bijou Brigitte

 

Love, peace and life

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *